Najdlhšia pseudokrasová slovenská jaskyňa je na Spiš

foto

6. 11. 2013 0:00:04Jaskyňa pod Spišskou, takto nazvali objavitelia podzemné priestory neďaleko Brutoviec v Levočských vrchoch. V priestoroch, ktoré miestni vnímajú ako dieru v zemi, jaskyniari postupne objavili až 746 metrov jaskynných chodieb. Svojimi rozmermi je tak Jaskyňa pod Spišskou najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku.

BRUTOVCE. Diera nad obcou je známa miestnym ľuďom už z minulosti. Preskúmať ju si vzali za svoje jaskyniari zo Speleoklubu Šariš.

Z diery nad obcou často vychádzala para, najmä vtedy, keď vnútri bolo teplo a vlhko, a vonku mráz. Do diery neraz padli aj zvieratá, ktoré tam nakoniec uhynuli.

„Kamarátovi Valentovi, ktorý sa bol na dieru pozrieť, spadla dole mapa. Nechcel o ňu prísť, tak sme išli tu mapu ‘zachrániť’,“ spomína na objaviteľské začiatky Martin Hajduk zo Speleoklubu Šariš.

Jaskyniarov viedol Ján Vykoupil, objaviteľ tejto jaskyne. Keď dole spustil štvormetrové lano, s prekvapením  zistil, že to nebude ani zďaleka postačovať.

Nakoniec sa pod ním ukázal jedenásťmetrový úzky komín, ktorým sa dostal až do jaskyne. O to väčšie prekvapenie na neho i jeho kolegov čakalo, keď zistili, že jaskyňa je dlhá niekoľko stoviek metrov.

„Pseudokrasové jaskyne vznikajú gravitáciou. Ide o veľké lavice hrubostenných pieskovcov, prekladané žilkami ílovcov. Tieto lavice sa postupne lámu a gravitácia spôsobuje ich posun. Väčšina týchto lavíc sa rozsype. V tomto prípade sa však pieskové lavice nepremleli, ostali neporušené. Jaskyňa je najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku,“ zdôraznil M. Hajduk.

Domov vzácnych netopierov

Priestory jaskyne odhalili aj zaujímavé skutočnosti. V útrobách prebývajú vzácne druhy netopierov, dokonca sa tam zakorenil smrekovec červený.

Jednotlivé časti podzemných priestorov jaskyniari pomenovali.  Hneď pri vstupe je Jedáleň, ale nájdete tu i Valentovu či Mamičkinu galériu. Zaujmú aj priestory jaskyne, ktoré nesú zaujímavé pomenovanie – Dižďovnica, Gabikino trápenie, Šlimači šľisk.

Za Timurovým dómom nasleduje Križovatka, Geometrická i Faraónova chodba.
Hoci jaskyňa nie je bežne prístupná verejnosti, jaskyniari zo Speleoklubu sa nebránia podzemnú krásu ukázať každému, kto prejaví záujem.

„Určite je tu priestor na dobrodružný prístup spoznávania spolu so sprievodcom, samozrejme v čase, keď nehniezdia netopiere,“ doplnil M. Hajduk.

Úzkym 11–metrovým „komínom“ do jaskyne vošiel spolu s jaskyniarmi aj Ivan Hutlák z Levoče.

„Bol to pre mňa jedinečný, adrenalínový zážitok. Strávil som v podzemí skoro štyri hodiny a hoci som odtiaľ vyšiel celý od hliny, bolo to nezabudnuteľné. Videl som aj asi desaťcentimetrový kvapeľ, inak jediný v jaskyni, unikátny tým, že sa nachádza práve v tejto pseudokrasovej jaskyni,“ zaspomínal na jedinečný zážitok Levočan.

Hoci sa jaskyňa nachádza v Levočských vrchoch, nad obcou Brutovce, svoje meno dostala podľa vrchu, ktorý sa nachádza severne od Brutoviec, a tým je kopec Spišská.

autor:Mária Šimoňáková

Zdroj: kosice.korzar.sme.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *